
No a je tu prvá kapitola... pár začiatočných kapitol bude kratších, neskôr budú o niečo dlhšie ;) Moc prosím o komentík, či sa vám to aspoň trošičku páčilo... Prajem príjemné čítanie. Verka :*
Západ slnka. Aká romantická chvíľa a ja tu sedím sama samučičká. Poteší.
"Čauko Hermi, čo tu tak sama?" spýtal sa novo príchodiaci.
"Blbšia otázka ťa nenapadla, Fred ?" odpovedala som unudene.
"Nie, ale kvôli tebe nejakú vymyslím, ak chceš." zaškeril sa na mňa. Tuším sa ma opäť snaží rozosmiať. Jeho rozptylovanie ma mi už pomaly, ale isto začalo liezť na nervy. Asi pochopil, že ja rozprávať nezačnem, tak ozval zasa "Dúfam, že si sa znovu netrápila myšlienkami na minulosť alebo horšie na toho chumaja Charlieho."
Ostala som ticho, čo si zobral ako potvrdenie jeho teórie. "Ach Hermi, prosím prestaň sa už trápiť. Už sú to takmer 4 mesiace. Prestaň sa trápiť minulosťou. Nemysli na toho idiota- ktorému som sľúbil, že mu rozbijem hubu, keď ho najbližšie uvidím- ktorý ti tak podlo zlomil srdce a... "
Nemohol dopovedať, pretože som su skočila do reči "Fred! Okamžite prestaň. Je to tvoj brat. Nemôžeš mu ublížiť. A už vôbec nie kvôli mne. On za to..."
"Čo? On za to nemôže? Dovol mi, aby som sa zasmial. Všetci vieme, že to čo sa stalo je len a len jeho vina."
"Ale je aspoň šťastný." šepla som. Jedna slza skĺzla po mojom líci a zanechala za sebou mokrú stopu. Ja som len tak hladela na oblohu a Freda sa snažila nevnímať. Nechcela som sa ním kvôli tomuto hádať a vôbec sa o tom rozprávať.
"...a...Hermi? No tak. Veď ty ma vôbec nepočúvaš." otočila som sa naňho. "Ty plačeš? Hemri, to som nechcel. Fakt prepáč. Och ja som taký blbec."
"Neplačem, to mi len fúklo do oka" zaklamala som, ale po dlhej dobe som sa usmiala skutočným a nefalšovaným úsmevom. Síce maličkým, ale bol tam. Je príjemné vedieť, že niekomu na vás záleží. "Takže, čo si mi to predtým hovoril?"
Jeho výraz mi hovoril, že neuveril mojmu maličkému klamstvu, ale asi sa už nechcel tiež o tom baviť, lebo to nechal tak. " Len som ti oznamoval, že mňa a Georga už nebaví sa pozerať na tú tvoju utrápenú tváričku, takže ťa dneska berieme von." Už som chcela niečo namietať, keď ma zastavil "A ani sa nepokúšaj z toho vyvliecť. Pojdeš a bodka. Koniec debaty!"
Zarazene som na neho hľadela. Jeho vždy vysmiatu tvár nahradil prísny výraz, ktorým mi hovoril, že pôjdem aj keby ma zakliať musí. Radšej som si ani nepredstavovala akú šialenú kliatbu by na mňa on či George použili, keby odmietnem ísť. Po chvíľkovom ohromení z toho, že bol Fred vážny, som sa na ňom začala smiať ako šialená. Jeho vážna tvár vyzerala v súlade s Fredom fakt vtipne.
Jeho tvárov prešiel najprv šok, asi z toho, že som sa naozaj nenútene a poriadne šialene smiala. Potom mu cez tvár pretel pás hrdosti, keď si uvedomil, že ma dokázala rozosmiať. To sa poslednú dobu nikomu nepodarilo. A nakoniec sa tam usadila hraná urazenosť. Zdvihol ma na nohy a potom si ma prehodil cez plece. Od prekvapenia som zhíkla, no rýchlo som sa spamätala a začala ho búchať do chrbta.
"Fred Weasley. Pre všetko čo ti je sväté, okamžite ma daj dole. Počuješ? Ty si taký tupec. Daj ma na zem. Hneď teraz. Ak chceš mať v budúcnosti deti neprovokuj ma a polož ma!"Kričala som, čo mi hrdlo stačilo, avšak ako som si mohla všimnúť, nezabralo to ani trošičku. Tak som to skúsila inak. "Fredík. Fredíček, Fredí. Prosím, daj ma dole. Sľubujem, že sa na tebe už nikdy nebudem smiať. A tiež pôjdem s vami von bez akéhokoľvek odvrávania. Len ma prosím polož na zem." Prosila som čo najmilejším tónom. Tuším to zabralo.
Dall si ma dolu z ramena a opatrne ma postavil na zem.
"To som rád, že vieš čo je pre teba dobré" zasmial sa. "Tak o desiatej sme s Goergom u teba v byte. Na sekundu presne. Oukej?"
"Jasne. Tak ja sa idem domov psychycky pripraviť na večer strávený v spoločnosti dvoch bláznov. Povedz Molly, že ďakujem za večeru. Za tri hodinky sa teda vidíme. Pa." Rozlúčili sme sa pusom na jedno i druhé líce a ja som sa s tichím "puk" odmiestnila do môjho bytíku.
tak začalo sa to zaujimavo...uvidíme ako sa to bude vyvíjať a koho zaujímavého stretnú keď si vyrazia von. :)
Inač, trošku by to chcelo niektoré vetičky mierne učesať a pozor na slovosled. :)