close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

2.Kapitola

26. června 2011 v 14:19 | Verka |  *Kto si?*
Huh. Ospravedlňujem sa, že mi trvalo tak dlho, kým som pridala ďalšiu kapču, ale bolo toho teraz veľa a nemala som toľko času na počítač (ach ten ťažký život stredoškoláka na konci roka).
Ale túto dlhšiu absenciu sa pokúsim vynahradiť a blízkej dobe môžte čakať viacej kapitol k obidvom poviedkam :-)
Ale podmienka je, že bude aspoň jeden komentár ku každej poviedke !!! Fakt ma to nebaví písať, ak to nikto neodcení, alebo aspoň nezkritizuje :P

2. Kapitola

Ďalší Frederic na svete....

S rodičmi som sa rozlúčila už ráno, keď odchádzali do práce, tak som si už iba vzala svoje dva školské kufre a premiestnila som sa na miesto, kde najbližše tri roky budem žiť a to pred bránu VŠK neďaleko mesta Weeley.

Počasie bolo krásne- svietilo slniečko, pofukoval jemný vetrík, presne tak ako to koncom augusta má byť.

Vybrala som sa po cestičke, ktorá viedla cez pozemky školy. Prechádzala som cez hustý les. Bolo tu neskutočne mnoho druhov stromov a veľmi veľa vtákov, ktorých hlasy vytvárali krásne melódie. Tu sa bude dať určite skvele učiť poprípade aspoň relaxovať. Keď začal les rednúť, pomaličky sa dalo viedieť školu.

Vyšla som z lesa úplne a pohľad ktorý sa mi naskytol bol úplne nádherný. Škola bola podobne ako aj Rokfort umiestnená v hrade, no tento bol o niečo novší a mal o niečo modernejšiu architektúru. Bol situovaný na vyvýšenine a pod ním sa rozprestierala krásna záhrada s kopou fontán. Presne ako z rozprávky. Mať pri sebe princa, cítim sa ako ozajstná princezná.

Zrazu niekde v dialke pukla vetvička. Otočila som sa a zbadala som chalana v mojom veku. Asi ďalší nový študent. Bol chudý, nízky- asi tak meter šesťdesiat-päť, tmavohnedé až čierne vlasy dlhšieho strihu a na nose okuliare. Viac som zatiaľ nedovidela, pretože bol ešte celkom ďaleko.
Počkala som kým podíde bližšie a až potom som sa mu prihovorila

"Ahoj."

Vyzeral byť prekvapený, že som sa pokúsila o komunikáciu s ním, ale rýchlo ten výraz prekvapenia skryl a jemne sa usmial. Asi patril medzi tých hanblivejších ľudí.

"Ahoj" odzdravil potichu. To už stál asi meter odomňa. Vystrela som k nemu ruku.

"Ja som Hermiona. Predpokladám, že ty tiež nastupuješ prvým rokom, však?"

"Áno. Ja som Frederic, ale všetci ma volajú Fred." podal aj on ruku mne.

Au. Fred, ach Fred. Aj keď je to už rok aj niečo po vojne, stále to bolí. Všetci sa čudovali, prečo ma Fredova smrť zobrala viac ako kohokoľvek iného, dokonca viac ako Georga, no nikto nedostal vysvetlenie. Aj keď si určite domysleli, že som k nemu cítila niečo viac ako priateľstvo.

Od piateho ročníka som doňho bola beznádejne zamilovaná. No nikomu som to nepovedala. Bolo to moje malé tajomstvo a odo dňa pred začiatkom konečnej bitky aj jeho. Bohužial, osud nám neprial a neboli sme spolu viac ako dva dni. No boli to tie dva najúžasnejšie dni v mojom živote. Bola to rana a jedným z dôvodov, prečo som išla na túto školu bolo, že mi ho to nebude tak veľmi pripomínať. Aspoň dúfam.

"Si v pohode?" ustarane sa spýtal Fred.

"Hej som. Len som sa trochu zamyslela. Teraz, asi by sme sa mali ísť zahlásiť, čo ty na to?" odvetila som.

"Jasne. Súhlasím. Poďme teda pohľadať niekoho, kto nám povie, kde sa máme hlásiť. Teda ak si to už nezistila"

"Neviem kde. Ta k poďme"

Tak sme opäť vzali kufre do rúk a vybrali sme sa po tej nádhernej záhrade priamo k hradu, miestu, kde budeme najbližšie minimálne tri roky žiť.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 korja korja | Web | 26. června 2011 v 14:27 | Reagovat

:-)

2 Mooky Mooky | Web | 27. června 2011 v 15:12 | Reagovat

JO :D A ide sa na to! :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama