close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Šanca 1/3

22. července 2011 v 0:54 | Verka |  *Jednorázovky*
Naozaj sa ospravedlňujem za tak dlhé pauzy, no ešte asi týždeň budem bez netu. Teraz vám na rýchlo dávam cez sesternicin net prvú časť jednorázovky. Pár HG/GW(George, nie Ginny). Dúfam, že sa bude páčiť. Moc prosím o komentíky- povzbudzujú ma k ďalšiemu písaniu. Teraz už dosť slov, horsa do čítania ;-)

Prvá časť


Hermiona bola unavená. V poslednej dobe toho mala dosť. Učila sa na skúšky VČÚ, ktoré týmto rokom skladala, pomáhala Harrymu i Ronovi s úlohami a k tomu všetkému hľadala v knižnici všetky informácie, ktoré by Harrymu pomohli uzatvoriť si svoju mysel pred Voldemortom. Ešte stále ju striasalo pri tom mene, na hlas ho nevyslovovala, ale v mysli sa snažila súperiť zo strachom, ktorý u nej to meno vyvoláva. Bohužial, s informáciami na tom bola veľmi biedne. Jediné, čo by Harrymu pomohlo bolo naučiť sa oklumenciu, no to Harrymu moc dobre nešlo. Už ju nič iné nenapadalo, bola v koncoch. A Hermiona neznášala, keď na niečo nemohla prísť, keď niečo nevedela.

"Ahoj kráska. Čo ty tu tak neskoro a sama? " ozvalo sa jej pri ľavom uchu.

"Nebodaj neprišiel" ozvalo sa teraz z prava.

"Ahoj chlapci" pozdravila dvojčatá Weasleyove. "Nie neprišiel, pretože ani nemal kto. Popri tom všetkom nemám ani pomyslenie na nejaký románik, nie to ešte vzťah" smutne povedala Hermiona, oprela sa hlavou o gauč a zavrela oči.

"Drahá naša, myslím, že si si toho vzala na seba moc. Možno dokonca viac, než Harry, či Dumbledor" hovoril k nej niektorý z nich.

"Vzal si mi slová z úst George. Skús sa trošku odviazať. Žiť. Nechceš predsa, aby tvoje spomienky na Rokfort boli knižnica, hodiny, učenie a občas záchrana Harryho a Rona, však nie?" povedal Fred.

Hermiona sa zasmiala. "Samozrejme, že to nechcem. Ale chcem, aby to bolo už za mňou. Chcem žiť bez strachu o život ako svoj, tak aj mojich blízkych" vysvetľovala. "Dokonca mám niekedy pocit, že už ani neviem, aké to je poriadne sa zabaviť" pokračovala so smutným úsmevom. Pozrela z jedného na druhého. Tí sa pozerali na seba, a dorozumievali sa očným kontaktom. Potom sa George- aspoň si myslela, že to bol on- pozrel naňu.

"Takže ty nevieš, aké to je, hmmm? Mám nápad. S Georgom niečo preteba vymyslíme a budeš sa s nami zabávať. Čo ty na to?" Povedal- opravila sa - Fred. Vážne netušila, ako ich dokáže Molly od seba rozoznať. Zamyslela sa nad ich návrhom. Naozaj sa už potrebovala uvoľniť. Trochu zábavy s dvojčatami jej nemôže uškodiť. A čas strávený s niekým iným ako s Harrym, Ronom a Ginny jej určite propeje. Nie žeby ich nemala rada, ale občas dokázali liesť na nervy. A možnosť počuť aj iné témy ako metlobal či šach ju povzbudila ešte viac.

"Dobre, súhlasím. Ale nech to nie je nič, začo by ma mali čo i len podmienečne vyraziť zo školy. Rozumieme si?" Obidvaja na ňu nevine pozreli, potom pozreli na seba, znovu na Hermionu a prikívli.

"Tak o pár dní sa na teba tešíme Miona" povedal Fred. Obaja sa na ňu usmiali, zamávali a vybrali sa cez portrét na ich nočné potulky hradom.

***

O pár dní neskôr sedela Hermiona opäť sama neskoro v spoločenskej miestnosti. Tento raz nezapríčinila jej zlú náladu únava, ale chalani. Poobede sa trochu nepohodli s Ronom, pretože si dovolila povedať, že Snape mal byť právo na neho naštvaný. Pri výrobe elixíru dal do neho rozdrvený pichliač z temnej ruže až keď elixír začal vrieť, čo spôsobilo výbuch a roztavenie kotlíka. Ako môže byť taký hlúpy? Veď Snape nám o temnej ruži hovoril minulú hodinu. A len preto, že som povedala, že by ma na hodináchl počúvať, potom by mal menej problémov, sa namňa urazil. A samozrejme Harry je s ním. Ja sa nato vykašlem. Nech sa starajú sami o seba. Definitívne končím s tým, že som im pomáhala. Reptala si v duchu.

"Bu" výkrikli dva hlasy spoza Hermioni. To ju vytrhlo z vnútorného nadávania na Harryho, Rona a ich nevďačnosť a nadskočila od ľaku na gauči. Nemusela sa ani otáčať, hneď vedela komu tie hlasy patria.

"Zase vy? Dneska naozaj nemám náladu" povedala s jemnou trpkosťou v hlase. Dvijčatá sa narovnali a niečo začali šepkať. Avšak tak "potichu", že to počula aj Hermiona.

"George, myslím, že dneska máme smolu. Ja nechcem prísť o nejakú časť tela, takže asi ju tento týždeň nechajme na pokoji" šepkal Fred.

"Prečo tento týždeň?" Nechápal George. Fred na neho pozrel.

"No vieš braček. Raz do mesiaca má žena isté... hmmm ako to vysvetliť. Proste svoje dni. Chápeš, čo tým myslím však?" George prikívol v znamení súhlasu, tak Fred pokračoval "no a vtedy býva žena zvyčajne veľmi podráždená. Aj keď to je naša Mia skoro stále, ale dneska myslím je to ešte horšie. Vážne, pre naše dobro by sme ju mali nechať tak" vysvetľoval mu Fred ako 5- ročnému dieťaťu. Hermiona sa začervenala, ale zostala ticho.

"No braček, nerád ti kazím ilúzie, ale myslím, že dneska to bude z niečoho iného. Tipujem, že ju naštval buď Snape, alebo náš malý hlúpy braček s Harrym. Povedal by som, že to druhé, keďže tu nie sú s ňou. Tie svoje, ehm, dni mala myslím minulý týždeň" oznámil George. Teraz bola Hermiona už červená, ako rajčina, ale aj prekvapená, ako to George zistil.

"Podľa čoho usudzuješ?" Spýtal sa udivene Fred. Väčšinou bol tým všímavým on.

"Pretože mi dala desať-krát horší trest, keď ma prichytila, ako testujem vylepšenú odpadávajúcu žuvačku na jednom z druhákov. A etš k tomu sa na mňa stále mračila. Normálne sa namňa usmieva" žaloval sa George. Teraz to už Hermiona nevydržala. Otočila sa na dvojičky a škaredo na nich zazrela.

"Budete to rozoberať ešte dlho?" Spýtala sa nasupene. Chlapci sa uchechtli, sadli si k nej a dali pusu na líčko.

"Ale no ták, Mia" začal jeden

"Hádam sa na nás nebudeš hnevať" dokončil druhý.

"Nehádžte na mňa tie šťeňacie oči. Potom vám neviem nič zavrhnúť" smiala sa Hermiona. "Ach chlapci. Som unavená, ale spať sa mi ísť ešte nechce. Ešteže je zajtra sobota, inak by som mala problémy so vstávaním"

"Takže nás ešte poctíš svojou prítomnosťou, počas dnešnej noci?" spýtal sa.

"Podľa toho, čo chcete robiť. Pri vymýšľaní lumpárni nenapomáham, ale ak chcete iba lenošiť, to beriem."

"No myslím, že pre jeden deň si môžme dať s plánovaním pauzu a len tak sa povalovať na gauči s tebou."

"Fajn. Ale mám jednu podmienku. Najprv si chcem zistiť ktorý ste ktorý a prísť na to, ako vás rozlíšiť" oznámila. V očiach jej zažiarili plamienky vzrušenia. Musí prísť na niečo ako ich od seba rozoznať. Postavila sa pred nich a začala si ich prezerať. "Ešte mi povedzte ktorý z vás je ktorý"

"Ja som George" ozval sa ten na pravo

"Ja Fred" oznámil chlapec na ľavo.

"Díky" poevdala iba a hľadala rozdiely. Začala vlasmi- tie mali na vlas rovnaké. Pozrela na uši, nos, ústa a nakoniec si nechala oči. Fred mal oči lieskového orecha a George mal krásne zelené oči- oči ako smaragdy. Prešla na krk- George mal na pravej strane maličké znamienko a Fred zase na ľavej. U oboch boli maličké, ale boli tam.

"Postavte sa, prosím vás" prikázala. Spravili o čo žiadala a ďalej sledovali jej výskum. Boli zvedaví, či prijde na všetky rozdiely. Podišla k nim a prezerala si ich zblízka. Prezrela im ruky- Fred mal z vnútornej strany pravej ruky asi 5-centimentrovú jazvu kúsok nad ohybom lakťa. Nič iné zatiaľ neobjavila, ale tušila, že pod oblečením by sa ešte niečo našlo. Znovu od nich ustúpila a pozrela sa na nich. Zbadala aj menší výškový rzodiel- George bol o kúsoček nižší od brata. "Mám to" usmiala sa Hermiona. Chalani na ňu zvedavo pozreli.

"No pochváľ sa na čo si prišla. Uvidíme, koľko si ich našla" podpichol ju Fred.

"Takže Fred má oči svetlo hnedé zatiaľ čo George má oči fargy smaragdu. Kažý máte znamienko na inej strane krku. Fred má jazvu na ruke a George je od teba Fred nižší. Som dobrá? A teraz ešte vidím, že George má odosť viac pieh na nose" vymenúvala im. Obidvaja na ňu pozerali s obdivom.

"Páni Hermiona. Našla si viac rozdielov, ako naši súrodenci. Našla si skoro všetky" pochválil ju Fred.

"Áno. Chýbalo ti už iba to, že Fred má dierku v uchu a ja mám percing v pupku. Ale to halvne nehovor mojej mame. Zabila by ma za to" očami prosil Hermionu. Tá sa naňho usmiala.

"Nič sa neboj. Mlčím ako hrob" žmurkla na Georga. Ten sa naňu vďačne usmial "Tak čo máme teda na pláne dnes okrem lenošenia?" spýtala sa, keď si všetci znovu sadli na gauč.

"No okrem lenošenia? Válanie sa na gauči" oznámil jej George.

"To beriem všetkými desiatimi" uznala Hermiona. Oprela sa Georgovi o plece a ten ju po prvotnom šoku objal okolo ramien.

"Hej a ja som čo? Na mňa ste zabudli?" Durdil sa Fred. Hermiona sa nad ním len zasmiala, vyzula si topánky a vyložila si na neho nohy.

"Spokojný?" Zaškerila sa.

"Nevieš si predstaviť ako veľmi" poštekli ju. Takto spolu sedeli dlho do noci. Rozprávali sa o všetkom možnom. Hermiona si nepamätala, kedy sa naposledy toľko smiala. Možno že aj nikdy. Fred z Georgom jej rozprávali všetky ich vtipné príhody. Tiež jej rozprávali o ich sne otvoriť si obchod s ich vlastnými žartovnými vecičkami. Hermiona im zasa rozprávala o muklovskom svete. Najviac boli zaujatí lyžovaním. Musela im sľúbiť, že ich to cez zimu, ktorá už bola dosť blízko, naučí. Tiež sa dohodli na spoločnom výlete do Rokvillu, ktorý bol na zajtra naplánovaný. Mala ísť s Harrym a Ronom, ale kvôli tej ich hádke to padlo. Nakoniec, asi o tretej v noci zaspala s hlavou položenou v Georgovom lone. Ten ju jdnou rukou objímal a druhou sa jej hral s vlasmi.

"Ty ju máš rád, však?" Spýtal sa ho z ničoho nič Fred. George sa na neho pozrel so smutným úsmevom pre neho tak nezvyčajným.

"Je to namňe až tak moc vidieť?"

"Nie. Ale pamätaj, že som tvoje dvojča- sme tak trochu telepaticky prepojený. Ale prajem ti to. Ona je fajn."

"Myslíš, že mám u nej šancu?" Obával sa George.

"Či myslím? Ja som si tým istý. Teraz ale idem spať, dobrú" zasmial sa Fred, stočil sa na gauči oproti bratovi s Hermionou a zaspal. George sa ešte chvíľku pozeral na spiace dievča v jeho náručí, oprel si hlavu do zadu o gauč a zaspal tiež.

***

V Rokville si štvorica (šiel s nimi aj Lee Jordan) poriadne užila. Najprv navštívili Medový raj, kde nakúpili tony sladkostí, potom sa prešli po dedinke a nakoniec sa na 20 minút rozdelili, aby si každý kúpili, čo potrebovali. Traja kamaráti sa vybrali do Zonkovho obchodu a Hermiona zamierila do čarodejníckych i mukelských odevov. Potrebovala si kúpiť nový školský hábit, pretože si jeden trošku spálila na poslednej hodine elixírov. Taktiež potrebovala nové spodné prádlo (hold, stávala sa z nej pekná žena) a nejaké tričká na zimu. V obchode sa stretla s Ginny, ktorá jej veľmi ochotne pomohla nakúpiť, takže presne o 20 minút stála pred Tromi metlami a čakala svojich spoločníkov. Zbadala jedného z nich, keď bol bližšie zistila, že to bol Fred. Usmieval sa na ňu spôsobom, ktorý používal, len keď dačo vyviedol.

"Fred Weasley. Čo si vyparatil, keď sa tak usmievaš? A kde máš ostatok?" Spýtala sa na oko prísnym hlasom.

"Náhodou som tentokrát vo všetkom nevinne. Chalani si potrebovali ešte niečo vybaviť, ale nechceli sme ťa nechať čakať, tak som bol vyslaný, aby som sa s tebou šiel usadiť dovnútra, nech nám tu neumrzneš" vysvetľoval Fred.

"Och. Koľká galantnosť" zasmiala sa Hermiona. "Ale vďaka ti. Tak poďme teda dnu" mrkla na Freda. Usadili sa v zadnej časti a obiednali si dve ďatelinové pivá. Rozprávali sa len tak, o ničom konkrétne a čakali chlapcov. Práve si chceli obiednať ďalšie pivo, keď vošli dnu. Prisadli si k nim a tiež si objednali.

"Už v živote, ale v živote nejdem na nákupy s Georgom. A už vôbec nie na nákupy šperkov. Fuj. To musí byť veľmi výnimočné dievča, keď kvôli nej Georgí strávil tak dlhú dobu v obdchode pre ženy . Aspoň by ste mi mohli povedať ktorá je tá šťastná. No vážne. Rozhodovať sa štvrť hodinu medzi náhrdelníkom a náramkom. Och...mňam" sťažoval sa Lee. Našťastie mu priniesli pivo, tak zmĺkol.

"Ále George sa nám zamiloval? Kto je to?" To by nebola Hermiona, keby to nechcela vedieť. Dvojčatá pozreli najprv na seba a potom vrhli vražedný pohľad na Leeho.

"Nikto to nie je. To...to...to sme kúpili pre Ginny" koktal George. Hermiona mu však nenaletela. Prezradil ho jeho nervózny úsmev.

"Určite to nebolo pre Ginny. Poznám vás, pre ňu by ste toľko dlho nevyberali darček. Fakt, chlapci,pre koho je tá ľa..." viac nestihol dopovedať, pretože mu Fred sediaci vedľa neho zakril ústa rukou. George sa naňu otočil, konce uší červené.

"A čo ty? Čo si si kúpila?" Rýchlo zahováral. Hermiona to nechala tak, ale sľúbila si, že neskôr to z niektorého dostane.

"Ja? Nič. Teda nič, čo by vás zaujímalo"

"No náhodou. By si sa čudovala, čo všetko nás zaujíma" povedal Fred. George zatiaľ nenáapdne vzal tašku plnú nových vecí spod stola a nazrel dnu. Zaujal ho hneď prvý kúsok na vrchu. Bola to červená krajkovaná podprsenka.Vytiahol ju z tašky spolu z ružovou a čiernou a zapískal.

"Myslím, že ako chlapcov nás toto veľmi zaujíma" povedal. Hermiona mu to vzala z rúk, rýchlo strčila späť do kapsy a silno sa zapýrila. Dala si veľký dúšok piva a znovu pokračovala v debate s Fredom. George si v každom z tých krajkových kúskov predstavil Hermionu. Ale to robiť nemal, ako neskôr zistil kvôli tlaku v nohaviciach. Rýchlo si položil bundu na kolená, aby to nebolo vidieť a zavolal na Rosemertu, aby mu doniesla chladenú vodu. Vypil ju na ex a ukludňoval sa prmeýšľaním nad všetkými jeho zraneniami počas metlobalu. O dvanástej sa vybrali do hradu na obed. Po ceste sa Hermiona od zimi až triasla, tak jej George požičal svoju bundu. V spoločenke sa rozlúčili a sa každý vybral do svojej izby. Hermiona si v izbe vybalila, ľahla na postel a premýšľala. Mylsela na jedného zrzavého chalana so zelenými očami. V chlapčenskej časti zase ležal spmínaný zelenooký mládenec a myslel na Hermionu. Pohladil krabičku s náhrdelníkom a prívedskom ľalie-Hermionin obľúbený kvet- ležiacu vedľa neho a premýšľal nad tým, kedy ho tak veľmi pobláznila.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Mooky Mooky | 1. srpna 2011 v 12:14 | Reagovat

Ten koniec! :D s tými predstavami :D :D :D no fajnovo ! :) :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama