Po dlhšej prestávke, kedy som bola o5 raz bez internetu a potom zase bez netbooku
pridávam ďalšiu časť poviedky. Dúfam, že sa nehneváte za tu dlhú odmlku, ale skôr to naozaj nešlo. Prepáčte.
pridávam ďalšiu časť poviedky. Dúfam, že sa nehneváte za tu dlhú odmlku, ale skôr to naozaj nešlo. Prepáčte.Limit pre ďlšiu kapču ako obvykle, minimálne 2 komenty :P
Príjemné čítanie
7. kapitola- Večer plný prekvapení 1.časť
Večera prešla bez menišieho problému. Síce stále cítila na sebe niekoho pohľad, dokázala to ignorovať a zabávať sa. Sedela medzi Ginny a Blaisom oproti Charliemu- ako za trest. Skoro celú večeru predebatila s Blaisom. Bola prekvapená zistením, že majú toho toľko spoločného. Nikdy by ju nenapadlo, že Zabini rád číta a už vôbec by nepovedala, že rád číta muklovskú literatúru radšej ako čarodejnícku. Tiež ju dostalo zistenie, že nemá žiadne predsudky, čo sa krvi tíka a dokonca v to ani nikdy neveril, len predstieral pred jeho matkou, aby ho náhodou neumučila k smrti. Ku koncu večere, keď bol podávaný dezert, sa postavil Harry a požiadal o pozornosť. Keď mu ju už venovali všetci kľakol si na jedno koleno pred Ginny a vytiahol malú srdcovú krabičku.
"Ginny Weasleyová. Milujem ťa tak ako nikoho na svete. Si pre mňa ako slnko- rožiariš môj deň nech sa deje čokoľvek, si pre mňa ako vzduch- bez teba sa poriadne nenadýchnem. Ukradla si mi moje srdce už dávno, ešte v časoch školy a viem že ho budeš mať už navždy. Preto sa ťa pýtam. Vezmeš si ma?" Ginny na neho chvíľku pozerala ako na blázna, potom pochopila, čo sa pýtal. Slzy šťastia jej začali tiecť po tvári a...
"Áno. Áno Harry, vezmem si ťa." Harry vyskočil na nohy, objal svoju snúbenicu a vášnivo ju pobozkal. Potom jej navliekol prsteň a pobozkal jej ruku. Všetci začali tlieskať, muži pískať a ženy plakať.
Hermionu sa na vonok tešila s nimi, priala im to, no nečakane ju prepadol aj smútok. Kedysi takto prebiehali zásnuby jej a Charlieho. Všetko sa jej to znovu pripomenulo a Hermiona potrebovala byť sama. Jediný Blaise si všimol smútku v jej očiach, pod stolom jej stisol ruku a vytiahol ju na nohy.
"Nepôjdeme na záhradu?" spýtal sa. Mia sa zmohla len na prikývnutie a vďačný úsmev. Von vyšli nepozorovane, všetci objímali čerstvých snúbencov. Všimol si ich iba Charlie, ktorý ich nasledoval von. Samozrejme tak, aby ho nevideli ani oni dvaja.
Vzadu za domom si Hermiona a Blaise sadli na lavičku a v tichu pozorovali vtákov lietajúcich nad nimi. Po piatich minútach konečne Hermiona prerušila to ticho
"Vďaka, že si ma odtial vytiahol. Bolo by blbé, keby sa tam rozplačem" smutne sa pozrela na Blaisa. Ten všimol až teraz stopy po slzách na jej tvári. Bez jediného slova ju objal a utešujúco hladil po chrbte. Hermiona sa rozplaka naplno, chytila sa Blaisovej košele a nechala na ňu dopadať svoje slzy.
"Vieš, celkom dobre si viem predstaviť, ako ti je" začal Blaise po chvíli. "Mne Pansy spravila to isté, ale našťastie sme my dvaja ešte neboli zasnúbení. Aj keď som to už plánoval. A predstav si, že ma podviedla s Theom. Jedným z mojich najlepších priateľov. Bol som dosť na dne, ale už som sa s tým zmieril, a dokonca sa zameril na iné ženy." Bolsť jasná v jeho hlase. Hermiona pomaličky prestávala plakať a silnejšie Blaisa objala.
Charliemu, ktorý to všetko pozoroval z diaľky, uniklo pár sĺz z očí, obrátil sa od dvojice na lavičke a odmiestnil sa niekde, kde bude môcť byť sám so svojími myšlienkami.
Večera prešla bez menišieho problému. Síce stále cítila na sebe niekoho pohľad, dokázala to ignorovať a zabávať sa. Sedela medzi Ginny a Blaisom oproti Charliemu- ako za trest. Skoro celú večeru predebatila s Blaisom. Bola prekvapená zistením, že majú toho toľko spoločného. Nikdy by ju nenapadlo, že Zabini rád číta a už vôbec by nepovedala, že rád číta muklovskú literatúru radšej ako čarodejnícku. Tiež ju dostalo zistenie, že nemá žiadne predsudky, čo sa krvi tíka a dokonca v to ani nikdy neveril, len predstieral pred jeho matkou, aby ho náhodou neumučila k smrti. Ku koncu večere, keď bol podávaný dezert, sa postavil Harry a požiadal o pozornosť. Keď mu ju už venovali všetci kľakol si na jedno koleno pred Ginny a vytiahol malú srdcovú krabičku.
"Ginny Weasleyová. Milujem ťa tak ako nikoho na svete. Si pre mňa ako slnko- rožiariš môj deň nech sa deje čokoľvek, si pre mňa ako vzduch- bez teba sa poriadne nenadýchnem. Ukradla si mi moje srdce už dávno, ešte v časoch školy a viem že ho budeš mať už navždy. Preto sa ťa pýtam. Vezmeš si ma?" Ginny na neho chvíľku pozerala ako na blázna, potom pochopila, čo sa pýtal. Slzy šťastia jej začali tiecť po tvári a...
"Áno. Áno Harry, vezmem si ťa." Harry vyskočil na nohy, objal svoju snúbenicu a vášnivo ju pobozkal. Potom jej navliekol prsteň a pobozkal jej ruku. Všetci začali tlieskať, muži pískať a ženy plakať.
Hermionu sa na vonok tešila s nimi, priala im to, no nečakane ju prepadol aj smútok. Kedysi takto prebiehali zásnuby jej a Charlieho. Všetko sa jej to znovu pripomenulo a Hermiona potrebovala byť sama. Jediný Blaise si všimol smútku v jej očiach, pod stolom jej stisol ruku a vytiahol ju na nohy.
"Nepôjdeme na záhradu?" spýtal sa. Mia sa zmohla len na prikývnutie a vďačný úsmev. Von vyšli nepozorovane, všetci objímali čerstvých snúbencov. Všimol si ich iba Charlie, ktorý ich nasledoval von. Samozrejme tak, aby ho nevideli ani oni dvaja.
Vzadu za domom si Hermiona a Blaise sadli na lavičku a v tichu pozorovali vtákov lietajúcich nad nimi. Po piatich minútach konečne Hermiona prerušila to ticho
"Vďaka, že si ma odtial vytiahol. Bolo by blbé, keby sa tam rozplačem" smutne sa pozrela na Blaisa. Ten všimol až teraz stopy po slzách na jej tvári. Bez jediného slova ju objal a utešujúco hladil po chrbte. Hermiona sa rozplaka naplno, chytila sa Blaisovej košele a nechala na ňu dopadať svoje slzy.
"Vieš, celkom dobre si viem predstaviť, ako ti je" začal Blaise po chvíli. "Mne Pansy spravila to isté, ale našťastie sme my dvaja ešte neboli zasnúbení. Aj keď som to už plánoval. A predstav si, že ma podviedla s Theom. Jedným z mojich najlepších priateľov. Bol som dosť na dne, ale už som sa s tým zmieril, a dokonca sa zameril na iné ženy." Bolsť jasná v jeho hlase. Hermiona pomaličky prestávala plakať a silnejšie Blaisa objala.
Charliemu, ktorý to všetko pozoroval z diaľky, uniklo pár sĺz z očí, obrátil sa od dvojice na lavičke a odmiestnil sa niekde, kde bude môcť byť sám so svojími myšlienkami.