close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Šanca 3/3

7. srpna 2011 v 4:06 | Verka |  *Jednorázovky*
Druhú časť prečítalo niečo vyše 30 ludí a sú tam iba dva komentáre. To je tak ťažké napísať aspoň jedno slovo ? Ale čo už s vami. Limit bol splnený, takže tu je posledná časť jednorázovky S názvom Šanca. Užite si ;-)
PS: upravovať sa mi to vôbec nechcelo, pretože už mi oči padali, takže za chyby sa vopred ospravedlňujem O:)
PPS: toto je asi najdlhšia časť nejakej poviedky, akú som kedy napísala. A že mi to trvalo :P Bolo fakt ťažké písať niečo a držať sa popri tom údajov z knihy. Je mi jasné, že pár vecí sa iných nájde, o konci ani nehovorím :-D
Ale teraz už horsa do čítania :)

Tretia časť



Posledný týždeň školy ubehol ako voda a Hermiona teraz už sedela v Rokfortskom exprese, ktorý smeroval na nástupište 9 a 3/4. V kupé sedela s Nevillom, Seamusom a Hannah Abotovou. Do Londýna prišli na večer. Hermiona si stopla taxík a nechala sa doviesť až na Grimlaudove námestie. Počkala, kým sa domy č.11 a č.13 rozostúpili, podišla k dverám domu č.12 a zaklopala. Po chvílke, počas ktorej skoro zamrzla, jej prišiel dakto otvoriť. Pozrela na svojho ´záchrancu´. Spoznala v ňom Georga. Skočila mu okolo krku a on ju tiež pevne objal.

"Ach ahoj Mia" vykríkol pri tom veselo. "Nevieš si predstaviť, ako rád ťa vidím"

"Ak aspoň z časti tak, ako ja teba, tak viem" zasmiala som sa. Ešte chvíľu sa tak objímali, potom sa pobrali dovnútra. George ju viedol do kuchyne s dlaňou jemne položenou na jej krížoch. Objala sa s Fredom, Ronom aj s Ginny. S Charliem a Siriusom sa len pozdravili. Potom sa vybrala do Hrdozobcovej izby, kde tušila, že sa Harry skrýva. Poriadne sa s ním porozpávala s Ronom a Ginny pri boku.
Ešte v ten deň bol celý dom krásne vyzdobený vianočními ozdobami. Občas sa musela zasmiať na Siriusovi, ktorý si veľmi falošne spieval koledy a niekedy dokonca predvádzal niečo podobné tancu. Cítila sa tu naozaj skvele.
Večer nemohla zaspať, tak sa potichučky, aby nezobudila obraz pani Blackovej, vybrala do kuchyne. Tam sedel Ron a vyzeral, že nad niečím premýšľa.

"Ahoj" prisadla si k nemu. Pozrel sa namňa so smutným úsmevom.

"Ahoj" pozdravil tiež.

"Čo ti je Ron?"

"To nič. Nič mi neni."

"Neklam mi. Ja ťa poznám. Tak čo sa deje? Vysyp to zo seba"

"Vieš, páči sa mi jedno dievča, no jej srdce má už iný."

"Och, Ron. To je mi ľúto" pohladila ho po ruke. "Kto je to? Poznám ju?"

"Či ju poznáš? Poznáš a naozaj skvele" trpko sa zasmial.

"No ták. Buď konkrétnejší. Je to Lavender, Parvati? Alebo niekto mladší?"

"Nie. Si to ty" povedal jednoducho. Vstal od stola a odišiel. Hermiona zostala v šoku pozerať na miesto kde doteraz sedel. On ku mňe niečo cíti? Ako to, že som si to nevšimla? A čo myslel tým, že moje srdce má už niketo iný? Premýšľala v duchu. Dlho premýšľala nad tým, koho mohol myslieť, až jej to pomaličky začínalo dochádzať. S kým trávim v poslednej dobe toľko času? Pri kúpe koho darčeka som strávila najviac času? Za kým vždy utekám, keď potrebujem s niečim pomôcť. Na koho sa mi stačí pozrieť, aby bol môj deň dokonalým? S kým som zostávala dlho do nocí v spoločenskej miestnosti, sedela v jeho objatí a debatila s ním o všetkom možnom? A vtedy jej došlo, že tým človekom je...

"Čauko" ozvalo sa jej pri uchu. Laknutím až nadskočila. "Nad čím tak úporne rozmýšľaš?" vyzvedal.

"Nad ničím" zaklamala mu. Bola ešte trochu mimo z jej najnovšieho zistenia. A teraz, v túto neskorú nočnú hodinu ju tu naľaká ten, na koho myslela. A nie len teraz, ale aj posledných pár týždňou.

"Neklam mi. Videl som ten tvoj výraz. Mávaš ho vždy, keď nad niečím uvažuješ."

"Naozaj nad ničim, čo by ťa zaujímalo George. Idem si spraviť kakao s marshmallow. Chceš tiež?"

"Áno dám si. Ale k téme. Ako vieš, že by ma to nezaujímalo? To si povedala aj vtedy po nákupoch a náhodou, veľmi ma vtedy zaujal obsah tvojej tašky" rypol si do nej počas prípravy kaka. Jemne sa zapýrila nad spomienkou, ako si prezeral jej nové spodné prádlo. Otočila sa neho, no stál príliš blízko. Pozrela mu do očí nemohla unúť. Ako keby ju chytil do neviditelnej pasce. Pohľadom preskakovala z jeho pier do jeho očí a naspäť. On robil to isté, no po čase, ktorý jej pripadal ako hodiny, sa ku nej začal nakláňať. Zavrela oči a čakala, čo príde. Pocítila jeho pery, ako sa obtreli o tie jej. Zopakovalo sa to ešte pár krát, než som sa prebudila z omámenia a začala som mu bozky oplácať. Zo začiatku sa bozkávali opatrne, no neskôr sa osmelili a vložili do toho bozku všetko. Začal im dochádzať kyslík, tak sa od seba odtrhli, ale stále zotrvávali v objatí. "Noazaj mi nepovieš, na čo si myslela?" spýtal sa so širokým úsmevom.

"Po pravde som si práve uvedomila, že ma okúzlil jeden ryšavovlasý, zelenooký, chrabromilský siedmak" zasmiala sa mu do hrude. On ju pevne objal a dal pusu do vlasov.

"Vieš o tom, že ti to celkom dosť trvalo? Už som myslel, že u teba nemám šancu" priznal. Hermiona ho pobozkala na krk-vyššie už nedočiahla- a ospravedlnila sa mu. George sa iba zasmial, zobral ich kakaá ku stolu. Sadol si, Hermionu si stiahol na kolená a užívali si jeden druhého. Medzi tým si ujasnili, svoje city, oficiálne sa dali do kopy, no zároveň sa dohodli, že o tom nikomu nepovedia. V dnešnej dobe je to nebezpečné, mohlo by sa to doniesť do nesprávnych uší a využiť jedného proti druhému. A tiež nechceli štvať Rona.

***

Od toho dňa boli tými najšťastnejšími a najzamilovanejšími luďmi na svete. Vianoce ubehli a všetci sa ocitli späť na Rokforte. Hermiona dostala na Vianoce kopu vecí, sveter od pani Weasleyovej, od rodičov okrem kníh aj červeno žltú bavlnenú šatku a plnú škatuľu maminých perníčkov. Harry s Ronom jej kúpili sadu veľmi kvalitných pávych a husacích pier. Od priateľov väčšinov knihy. Najkrajší darček dostala však od svojho priateľa. Tenučkú striebornú retiazku a na nej prívesok v tvare ľalie. Dokonalosť sama o sebe. S jej darčekmi boli všetci viac než spokojný tiež. Všetci sa mali skvele aj napriek neustálej prítomnosti Umbridgeovej.

Čas letel a sním prichádzalo mnoho zážitkov. Veselých aj smutných. Po prázdninách znovu pokračovali v stretnutiach DA. Avšak na to im prišli. Prezradila ich jedna priateľka Cho Changovej. Počas ich skúšok NKÚ predviedli dvojčatá veľkú šov- po celom hrade lietali ohňstroje a väčšina vybuchovala hlavne pri Umbrigke či slizolinčanoch. Týmto sa rozlúčili so školou a na metlách odleteli preč. Dokonca ani nepočkali na OVCE.
S Georgom do toho predstavenia s ohňostrojmi trávila Hermiona každú voľnú chvíľku. Schádzali sa v učebniach, skrytých chodbách či tajomnej komnate.
Chvíľku po ich odchode sa s Harrym, Lunov, Ronom, Ginny a Nevillom vybrala na ministerstvo aby ochránili proroctvo, ktoré bolo povedané pred Harryho narodením. Prišiel im na pomoc aj Fénixov rád. Bohužiaľ, Sirius tento boj neprežil.
Letné prázdniny strávila s rodičmi, často ju však chodil George navštevovať- tajne samozrejme. Niekedy sa vyhovorila, že sa ide prejsť do mesta, inokedy zase, že potrebuje na nákupy. Pár krát za ňou prišiel v noci a dlho sa rozprávali či objímali. Posledný týždeň strávila na Grimlaudovom námestí, takže mohla s ním byť nerušene celé dni. Užívali si posledných pár dní spolu. Noc pred odchodom strávili spolu nádhernú noc plnú vášne. Bolo to Hermionine a prekvapivo aj Georgovo prvé milovanie. No bolo to dokonalé.
Na začiatku roku to bolo pre oboch ťažké. Písali si takmer každý deň listy a každý výlet do Rokvilu sa stretli. Boli šťastný. Ku koncu šiesteho ročníku sa stala strašná vec- Snape zabil profesora Dumbledora. Všetci veľmi smútili. Konal sa veľký pohreb. Po ňom sa ´zlaté trio´ rozhodlo, že namiesto ich siedmeho ročníku pôjdu hľadať viteály.
Oznámila to Georgovi. Ten ju najprv nechcel pustiť. Potom tvrdil, že môže íť, ale on pôjde s nimi. To odmietla a nakoniec ho presvedčila pod podmienkou, že sa mu bude musieť raz za čas hlásiť. Premiestniť sa za ním, aby videl, že je živá a zdravá. On ako jediný vedel o viteáloch- Hermiona to pre ním nedokázala utajiť.
Cez prázdniny oslávili Harryho sedmnáste narodeniny a tiež svadbu Billa a Fleur. Bola to nádherná oslava, zábava ako má byť. Ku koncu svadby sa objavil patronus Kingsleyho a oznámil im, že ministrestvo ovládol Voldemort. To bolo znamenie pre Harryho, Hermionu a Rona, že majú začať s misiou. Hemriona posledný krát stiskla Georgovu ruku, pozrela mu do očí, povedala "Milujem ťa" a utekala za chalanmi, aby sa mohli premiestniť, pretože Brloh napadli smrťožrúti.

Každý týždeň sa poslušne raz, či dva krát potajomky ukázala Georgovi. Vždy mu oznámila novinky, čo je nové, trochu sa s ním pomaznala a potom sa vrátila za Harrym a Ronom. Bolo čoraz ťažšie odchádzať, takže svoje návštevy obmedzila na jednu za dva týždne. Koncom marca si s Harrym a Ronom dali aspoň na dva dni pauzu.

Hermiona sa vyhovorila, že potrebuje byť sama a v bezpečnej vzdialenosti sa premiestnila do chatky, ktorú mali s Georgom prenajatú, aby sa mohli bezpečne stretávať. Po dlhej dobe sa mohli bez obáv venovať jeden druhému koľko len chceli. Na večer sa Hermiona opäť premiestnila ku chlapcom, ktorý už pomaly začali vyšilovať, či sa jej dačo nestalo, keď tak dlho nechodila.

V polovici nasledujúceho mesiaca ich našli a odviedli na Malfoy Manor, kde chlapcov hodili do väznice - Harryho tvár Hermiona zakliala, takže ho nik nezpoznal- a Hermionu mučili cruciatom, ayb zistili ako sa dostala k Chrabromilovmu meču. Našťastie každý deň pila posilňujúci lektvar proti cruciatu, takže nepocítila jeho úplne účinky a nebolo to s ňou až tak zlé. Nakoniec ich všetkých zachránil Dobby, ktorý sa s nimi premiestnil k mušlovej chalúpke- domovu Billa a Fleur. Okrem nich troch tam primiestnil z Manoru aj Lunu, Deana, pána Olivandera a jedného z raráškov. Strávili tam nejakú dobu. Prišiel ich pozrieť aj Remus, aby im oznámil narodenie syna Tedyho.

Bolo to raz ráno, dva dni pred operáciou ´Lúpež v Gringotbanke´, keď sa Hermiona zobudila na strašnú nevolnosť. Ihneď utekala k najbližšiej nádobe, ktorou bola miska po pukancoch ešte z večera. Skončil tam obsah jej žalúdku. Unavene si sadla na zem a čelom sa oprela o studenú stenu. Niekto chvíľku na to zaklopal na dvere od izby, v ktorej dočane bývala.

"Hermiona, si tu?" Hneď, ako otvorila dvere, si ju všimla na zemi, tak k nej pribehla. "Pre Merlina, čo sa ti stalo? Cítiš sa dobre?" Chrlila jednu otázku za druhou. Hermiona sa zmohla iba na pokrútenie hlavou a ďalej z hlboka dýchala. Fleu utekala nieka z izby a ochvíľu sa už vracala aj mokrým uterákom. Pomohla Hermione do postele a dala jej ho na čelo. Potom ešte na chvéľku odbehla a prišla aj so svojím prútikom a miskou vody. Uteráčik znovu namočila a položila jej ho na čelo.
Začala ju prútikom kontrolovať, aby zistila príčinu jejho stavu. Celú dobu si niečo mrmlala. Jej prútik žiaril najprv na žlto, no keď ním prešla ponad jej brucho, farba sa zmenila na zelenú. To však Hermiona nemohla vidieť, pretože predýchavala ďalšiu vlnu vzbúreného žalúdku. Fleur slabo zavískala a potom opatrne objala Hermionu.

"Ach, Fleur, čo sa deje?" Spýtala sa opatrne.

"Hermiona, netuším kedy si tho stihla počas tychto všetkých zmetkhov, ale čakáš bábätko. Grathulujem. Ale koho tho je? Rhona? Alebo nebodaj Harryho?" Rapotala ďalej. Hermiona ju ani poriadne nevnímala. Stále si v duchu opakovala len jedno ´...čakám bábätko....čakám Georgovo dieťa.... ach Merlin´. Po chvíľke sa ako tak spamätala a chytila Fleur za ruku.

"Fleur, toto sa nesmie nikto dozvedieť, jasne? Boli by z toho problémy. Prosím sľúb mi, že to nikomu nepovieš. Prosím."

"Ale prečo?" Nechápala. Potom jej niečo napadlo, pretože mala na tvári prekvapený výraz. "Tho nie je ani Rhona ani Hrryho, však? Och, chápem. Nechceš ich naštvať. Ale aj tak, takto by si s nimi určithe nemala pokračovať. Je to nebezpečné"

"Ja musím. Ale potrebujem tvoju pomoc. Potrebujem pár elixírov do zásoby. Aspoň na tie nevolnosti. A tiež by to chcelo nejaké vitamíny pre tehotné. Fleur prosím, pomôžeš mi?" Fleur na ňu pozerala a rozhodovala sa. Vedela, že je to pre Hermionu nebezpečné, ale tiež si veľmi dobre uvedomovala, že to bez nej Harry a Ron nezvládnu. Nakoniec jej prikívla a ihneď vybehla z domu a premiestnila sa do šikmej uličky. Kedže bolo ešte dosť zavčasu, všetci v dome ešte spali. Fleur bola naspäť do dvoch hodín, ale to už sa uráčilo vstávať aj ostatným.
Tie dva dni ubehli ako voda a prišiel deň, kedy sa im končila ´dovolenka´ a trio sa vybralo do Gringotbanky aj s raráškom, ktorý im sľúbil pomoc pod podmienkou, že mu dajú Chrabromilov meč.

Misia sa im podarila. Dokonca ľahšie ako predpokladali. Síce ich nakoniec spoznali a v trezore Lestrageovcou boli menšie komplikácie, no drak strážiaci v banke im dosť pomohol a oni vyšli/vyleteli v poriadku a ešte k tomu mali aj šálku s kúskom Voldemortovej duše. Avšak to už Voldemort zistil, že mu prišli na viteály a rozhodol sa všetky skontrolovať. Hermiona sa posilnila elixírom proti rannej nevolnosti, dala si tiež jeden na imunitu a jeden posilňujúci, aby sa niečo nestalo jej pokladíku a spolu jej priateľmi sa pobrali do Rokvillu. Tam ich red smrťožrútmi zachránil Aberforth, ktorý im pomohol dostať sa aj do Rokfortu. Tam sa všetko udialo veľmi rýchlo.
Keď sa tam objavili, všetci študenti nachádzajúci sa v komnate najvyššej potreby sa na nich zosypali a kládli jednu otázku za druhou. Všetko to zvládol Harry s Ronom, zakiaľ som premýšľala, kde a hlavne čo by mohol byť ďalší viteál. V tom začali vchádzať do komnaty z chodby od Kančej hlavy ďaľší ľudia. Najprv Luna a Dean. Potom niekoľko Ďalších členov DA.
Ako poslední sa objavil ten, koho čakala najviac- George. Keď ju zbadal, nepatrne sa naňu usmial a poslal jej pusu. Ona urobila to isté, ale tiež mu naznačila, že s ním potrebuje hovoriť. On sa usmial a keď prišiel bližšie, aby sa ´objal s bratom´ a ostatnými pošepkal jej
"Za desať minút tu v kúpelni " a šiel ďalej. Hermiona sa vyhovorila, že potrebuje ísť na wc a poceste do kúpelne rozmýšľala ako mu to oznámi. On tam na ňu už čakal. Zavrela za sebou dvere a zamkla. George podišiel k nej, dlho ju objímal.

"Ach zlatko, tak som rád, že si v poriadku. Po tej akcií u Greingotov som bol cleý deň ako na tŕni. Ešteže mi Nevill poslal správu, inak by som sa asi zbláznil. Ach, milujem ťa."

"Aj ja teba George. Veľmi si mi chýbal" pevnejšie ho objala.

"A čo si mi potrebovala povedať?" A je to tu. Hermiona sa nadýchla, vydýchla a pustila sa do toho.

"Vieš miláčik, je tu taká vec,o ktorej by som ti asi mala povedať. Pamätáš na našu noc koncom marca?"

"Samozrejme. Ako by som si mohol nepamätať. Ešte teraz, keď si spomeniem na teba a to, čo sme robili v tej chatke. Hmmm. Ai by sa mi zišla sprcha. A ľadová. Ale prečo sa pýtaš?" Pri jeho pripomienke Hemriona zčervenala, ale pokračovala.

"Vieš, nedali sme si pozor. Po tom ako si sa namňa vrhol som úplne zabudla na antikoncepčné kúzlo a no..." pozerala naneho a čakala, kým mu to dôjde. Chvíľku na ňu pozeral so zmäteným výrazom, no rýchlo sa zmenil na prekvapený.

"My... my... my budeme mať bábätko?" Zašepkal. Hermiona len prikívla a ďalej sledovala zem. Georgova tvár sa rozjasnila a objal ju. "Mia, láska moja. To je úžasné. Nevieš si predstaviť aký som šťastný. Aj keď je to dosť skoro, ale... Ja budem ocko. To je proste úžasné. Milujem ťa" a pobozkal ju. "Ako dlho to u vieš?"

"Asi tri dni" šepla. On stuhol.

"Čože? Ty si vedela, že si tehotná a aj tak si šla do tej akcie? Si normálna?" kričal ako zyslov zbavený. "Čo keby sa vám niečo stalo?" Hermiona sa rozplakala. Toto nechcela. Nechcela sa s ním teraz hádať. Pozrela mu do očí.

"Keď oni ma potrebovali. Nemohla som to nechať len na nich dvoch."

"Mia, neplač prosím. Ja som to tak nemyslel. Prepáč"naliehal. Ona len prikívla a ďalej fňukala. Pri tom sa pousmiala.

"To sú tie hormóny. Stále mením nálady. A chute." Zvodne sa usmiala. No tak toto bola rýchla zmena pocitov. Vrhla sa na Georga a hneď mu začala vyzliekať tričko. Jemu sa to páčilo, veľmi, ale teraz nemohli. Horko ťažko sa od nej odtrhol.

"Láska, teraz nie. Musíme ísť, nech vieme, čo vymysleli. Už viete ako zneškodniť viteály?"

"Nie" povedala smutne.

"Ja som rozmýšľal, čo by tak mohlo zničiť niečo tak temné. A napadlo ma, že Riddlov denník bol zničený zubom baziliška, na ktorom bol jeho jed. Myslíš, že v tajomnej komnate ešte jeho zuby budú?" Hermionina tvár sa rozjasnila, pobozkala Georga a chcela to ísť povedať chlapcom. No George zachytil za ruku a otočil k sebe. "Kam myslíš, že ideš?"

"Oznámiť to chlapcom a potom pomáhať, kde ma bude potreba. Podľa všetkého už dnes vypukne záverečná bitka. Budeme bojovať. Takže sa musíme..." George ju však nenechal dohovoriť.

"Hádam si nemyslíš, že ťa pustím bojovať? Určite nie. Budeš pekne v bezpečí. Kým je tu ešte kľud, môžme pomôcť Hrrymu s Ronom- áno my, teraz ťa z očí nezpustím- pri hľadaní a potom zostaneš v tajomnej komnate a nepohneš sa odtiaľ, dokým po teba niekto nepríde, rozumieme si?"

"Ale ja..." pokúsila sa namietať.

"Žiadne ale. Toto už nie je len o tom, čo chceš ty, či ja, ale teraz musíš brať v úvahu aj to maličké. Nechceš ho ohroziť, však nie?" Dostal ju.

"Lenže ja nevydržím trčať niekde v bezpečí, kým vy budete bojovať na život a na smrť. To odomňa nemôžeš chcieť" protestovala.

"Hermiona ja o tom s tebou nemienim debatovať. Zostaneš tu inak si ma neželaj" pomaličky zvyšoval hlas. Hermiona sa zamyslela- buď pomôže bojovať, alebo zostane v bezpečí. Rozhodla sa, že spraví kompromis. Dve-tri hodinky počká v bezpečí, potom pôjde pomôcť bojovať. George to vedieť nemusí.

"Dobre" odvetila potichu. "Ale keby sa niečo dôležité stane, ihneď prídeš za mňou."

"Čokoľvek. Hlavne zostante v bezpečí." To množné číslo Hemrionu dojalo. Už sa tešila, ako si spolu bo boji niekde sadnú alebo ľahnú a dlho sa od seba nepohnú. Hlavne musia obaja prežiť. Posledný krát sa pobozkali a vyšli z kúpelne. Keďže bola komnata preplnená, nikto si ich nevšimol. Podišli k Ronovi.

"Kde je Harry?" Pýtal sa George.

"Išiel sa Lunou pozrieť do bystrohlavskej klubovne na Bystrohlavovej portrét, aby videl ako vyzerá jej diadém, ktorý je nádejným adeptom na..." V tom si uvedomil, že pri nich stojí George a keďže nemal tušenia, že ten o všetkom vie, zastavil sa.

"To je v poriadku Ron. George o všetkom vie. Aj o viteáloch. Nedokázala som to pred ním tajiť" povedala ospravedlňujúc sa.

"Ako myslíš, že si to pred ním nedokázala utajiť? Veď si s ním nebývala až tak č..." A v tom mu to došlo. Georgova ruka na mojom chrbte mu to len potvrdila. "To za ním si vždy mizla už počas výletov do Rokvillu a potom aj počas hľadania viteálov. Ja som si celý ten čas myslel, že ideš po Harrym. Páni. Ale som za vás rád. Mimochodom Hermiona, už sme sa k tomu nevracali po tom večeri na Grimlaudovom námestí počas útoku na oca, ale to, čo som ti vtedy povedal už nejako... no neplatí. Uvedomil som si, že by nám to vôbec neklapalo, že to bolo len pobláznenie" Ron teda vie ako ohrommiť. Hermiona na neho pozerala a potom ho so slzami v očiach objala.

"Ďakujem Ron. Som šťastná, že sa nehneváš. Mám ťa veľmi rada" plačlivo hovorila.

"Myslím, že moja reč nebola až taká dojemná" zasmial sa Ron.

"To nič. Mňa si nevšímaj. To sú len.... len stresy" zahovárala rýchlo. "Mimochodom, Georga napadlo, ako by sa dali zneškodniť viteáli. Len potrebujeme otvoriť tajomnú komnatu takže musíme počkať na Harryho."

"V podstate nemusíme. Ja si pamätám ako to vyslovoval. Často rozprával zo sna" dodal, keď sa na neho udivene pozreli.

"Dobre teda. Poďme" zavelila a všetci traja sa pobrali do tajomnej komnaty.

V komnate zničili bifľomorovej šálku, nazbierali pár zubov baziliška aby mohli zničiť aj ten ďalší. V škole zatiaľ prebiehala evakuácia všetkých mladých študentov, ktorý ešte nedosiashli plnoletosť a taktiež aj zabezpečovanie hradu. To malo Voldemorta aspoň na chvílu zastaviť. Harryho stretli na pol ceste k veľkej sieni a keď zbadal jedno z dvojčat s nimi naštval sa. Všetko mu vysvetlili tak sa trochu ukľudnil.
Zistil, kde sa Bystrohlavovej diadem nachádza, tak sa všetci pobrali do komnaty najvyššej potreby, z ktorej sa teraz stalo skladisko. Neboli však sami. Sledovali ich tam aj Mayfol so svojimi dvoma gorilami Crabom a Goylom. Chvíľu bojovali, Harry našiel diadem, no v tom Crabbe vyslal satanský oheň a ten sa rútil celom komnatou ohromnou rýchlosťou. Unikli od tial, no bez jedného človeka. Crabbea spálil oheň.
Diadém bol zničený, tak sa všetci chystali bojovať. George pozrel prísne na Hermionu a tá pochopila. Objala chlapcov, popriala im veľa veľa šťastia- tí na ňu prekvapene pozerali, no nechali to tak-, pobozkala Georga a išla späť do komnaty. Našťastie vošla do miestnosti bez ohňa. V tom si uvedomila, že tu mala byť aj Ginny, tak sa ju vybrala hľadať. Našla ju za chvíľu, práve zložila z okna jedného smrťožrúta.

"Ginny poď. Musíme sa ísť skryť." Zavolala ju.

"Čože? Ty nebojuješ? Prečo?" Prekvapene sa pýtala.

"To ti vysvetlím potom, teraz poďme do bezpečia." Ginny bola tak udivená, že Hermiona nejde bojovať, že ani neodvrávala a poslušne s Miou išla do komnaty najvyššej potreby. Tam boli dovtedy, do kým nepočuli Voldemortov hlas oznamujúci, že dáva hodinu bez boju a ak za ním dovtedy nepríde Harry, boje začnú odznovu. Obidve dievčatá vybehli z komnaty a utekali do veľkej siene pohľadať svoju rodinu a priateľov. Hermiona bežala do rohu miestonsti, kde videla hlúčik ryšavovlasých čarodejníkov. Keď zbadala okolo koho sú všetci zoskupený srdce jej vynechalo úder a potom videla už iba černo černú tmu.

"Miláčik, prosím. Láska moja preber sa. Toto mi nerob. Nie aj ty" plakal niekto nad ňou. Otvorila oči a zbadala smaragdové oči, ktoré tak veľmi milovala.

"Som v nebi?" Spýtala sa. George na ňu okamžite pozrel a keď videl, že to hovorila naozaj ona objal ju tak silno, až sykla od bolesti.

"Ach Mia. Ani nevieš ako som sa o vás bál. Toto mi už viac nerob. Akoby nestačilo, že Fred..." Hlas sa mu zlomil a Hermiona pochopila. Stále je na Rokforte a ten koho videla nebol George, ale Fred. Avšak to ju tiež silno zasiahlo, opatrne sa posadila, objala Georga a rozplakala sa.

"Ako...ako dlho som bola mimo?"

"Deň. Madame Pomfreyová povedala, že z toho stresu bábätko aj a tvoje telo potrebovalo trochu pokoja." Deň? Pomyslela si Mia zhrozene.

"Čo sa deje? Ešte stále zúri boj? Kde sú všetci?"

"Nie. Už je po všetkom. Voldemort je mŕtvy, smrtijedi zatknutí. Nemusíš sa ničoho báť. Ostatní sú na ošetrovni alebo u Munga. Keďže si potrebovala kľud, sme v tvojej izbe. Na ošetrovni by si sa moc nevyspala." Vysvetľoval. Všimla si jeho smutnú ustarostenú tvár. Tiež červené opuchnuté oči. Plakal.

"George, je mi to ľúto." Tieto štyri slová stačili, aby ju objal pevnejšie a rozplakal sa aj on.

"Aj mne." Zašepkal len. Ležali v objatí a navzájom sa utešovali. Nič nehovorili, iba sa objímali. Po dvoch hodinách sa ozval Hermionin žalúdok. Vyše dňa nejedla a už umierala od hladu.

"Myslím, že by som sa mala ísť najesť. Myslíš, že tu niečo zoženiem?" Prerušila ticho.

"Ty zostaneš ležať. Ja vám niečo zoženiem." Objasnil a už vstával z postele.

***

Ako mesiace ubiehali, čarodejnícky svet sa postupne spamätával z vojny. Ešte stále smútili za tými, ktorý vojnu neprežili, no boli šťastní, že dostali akoby druhú šancu na život a snažili sa to využiť. Dokonca Malfoy sa usmieval a pomáhal postihnutím vojnou. DOkonca sa akotak spriatelil s Hermionou a ostatnými z chrabromilu.
Necelých osem mesiacov po vojne, 25. decembra sa chodbami u sv. Munga o štvrtej hodine rannej rozoznel detský plač. Hermiona práve porodila krásneho chlapčeka s orieškovo hnedými očami a ryšavými vlasmi. Pomenovali ho Frederic Nevan Weasley, presne podľa jeho zosnulého uja. George bol tým najšastnejším mužom na zemi. Síce mu chýbal brat, ale veril, že tam, kde je, je mu viac než dobre.
Keď sa poobede Hermiona prebrala, čakalo ju na nočnom stolíku mnoho darčekov. Nestihla ich však začať rozbalovať, pretože do izby vošli dvaja muži, ktorý boli jej všetkým. Takmer sa rozplakala od šťastia, keď videla ako George nesie ich maličkého na rukách a niečo mu tíško rozpráva. George sa na ňu usmial, podišiel k malej postielke, kde uložil Freda a sadol si na kraj Hermioninej postele.

"Ďakujem ti láska. Je nádherný, tak ako ty. Je to ten najúžasnejší darček. Šťastné a veselé." Hermiona sa na neho iba usmiala a pritiahla si ho bližšie, aby ho mohla pobozkať. On sa od nej až moc skoro odtiahol. "Je tu niečo....niečo, čo musím spraviť, kým ma prejde odvaha. Síce som chrabromil, ale toto....." Odmlčal sa a začal niečo hľadať po vreckách. Nakoniec vytiahol vytiahol z vrecka svojej trigovice malú škatuľku a kľakol si vedla postele na koleno. "Hermiona, si svetlo môjho života. Len vďaka tebe som sa dokázal dostať z bratovej smrti. Iba vďaka tebe som sa tešil na každý ďalší deň v škole, aby som mohol byť opäť s tebou. Ty si tá na ktorú myslím, keď ráno vtávam, ty si tá, ktorej patria moje myšlienky, keď zaspávam. A teraz si mi dala syna. Nádherného zdravého syna. Nikoho nikdy nebudem Milovať tak ako teba, preto sa ťa pýtam..." otvoril krabičku a odkryl tak nádherný krúžok bieleho zlata s drobným kamienkom uprostred "... Hermona Jean Grangerová vydáš sa za mňa?" Hermiona sa od šťastia rozplakala. Kvôli stiahnutému hrdlu nemohla rozprávať, tak len prikívla.
O tri mesiace sa v novozrekonštruovanom Brlohu konala trojitá svatba. Harry si bral Ginny, Hermiona Georga a Ron Lavender. Tak isto, ako aj George s Mionou, aj oni dvaja skrývali svoj vzťah pred ostatnými. Svatba bola nádherná.
Štyri roky po svatbe, presne na deň, sa narodili Fredovi sestričky- Dominica Olivia a Claudia Sofia Weasleyové. Ďalšie dvojičky v rodine. Na tom sa všetci zasmiali, pretože boli v poradí už tretie. Percy s Penelope mali dvoch krásnych chlapcov, Bill s Fleur mali dievčatko a chlapca. Harry s Ginny mali dvoch chlapcov s ročným rozdielom- Jamesa Siriusa, ktorý mal necelé dva roky a šesť-mesačného Albusa Severusa. Ron s Lavener sa tiež nenechali zahanbiť a pýšili sa krásnym dva a pol ročným dievčatkom- Brigitou Améliou a ďalšie dieťa bolo na ceste. Na svete bol kľud, nikto sa nemusel báť stále o svoj život a všetci žili šťastne až kým nepomreli.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Mooky Mooky | Web | 7. srpna 2011 v 17:34 | Reagovat

ách Vera! :D Je to krásne, ten koniec a to všetko :)

2 SeleneBlack SeleneBlack | E-mail | Web | 28. února 2012 v 21:15 | Reagovat

Úžasná poviedka...hrozne sa mi páčila :-)  :-) Naozaj ťa obdivujem, lebo ak by som niečo podobné písala ja, asi by to zabralo aj dvadsať kapitol :-D  :-D

3 Gabriela Gabriela | 7. ledna 2013 v 23:14 | Reagovat

Poviedka pekná, ale dosť preskakuješ časy. Najprv je to v "JA" čase, inokedy zas v inom :) Keď budeš dodržovať jeden, určite sa to bude lepšie čítať.

4 CharlesFoold CharlesFoold | E-mail | Web | 23. srpna 2017 v 12:34 | Reagovat

<a href=https://www.viagrapascherfr.com/>More info>>></a>

5 Jefferyglobe Jefferyglobe | E-mail | Web | 2. října 2017 v 0:47 | Reagovat

No matter how happy people may be with their life, stress may find its way in. Sometimes stress is so hard to control because people do not know how to go about fixing their stresses. In the following article, you are going to be given advice to help you deal with life's stresses.

<a href=https://www.acheterviagrafr24.com/viagra-pas-cher-pharmacie-paris/>viagra pas cher pharmacie paris</a>

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama