Prológ je na svete. Priznám sa, písala som ho asi tri minúty pred tým, než som to sem vložilaa :P Hlavne, že prvé 4 kapitoly mám už v NB asi týždeň :D No nič... prajem príjemné čítanie a prosím, nechajte mi tu aspoň pár komentíkov :)
PS: jaké som mala nervy.....chcela som spraviť pre poviedku aj obrázok, ale na celom internete nie je jeden jediný obrázok belošského dieťaťa s čiernymi vlasmi.....och :/ budete sa musieť zaobísť aj bez obrázku :P
"Miluje ťa" vravel chlapec dievčaťu a hladila ju pritom po jej nahom chrbte.
"Nie nemiluješ. Zajtra si z tohto nič nebudeš pamätať. Jediné, čo budeš cítiť, bude strašná opica" smutne sa usmialo dievča.
"Na túto noc nikdy nezabudnem. Patrí medzi prvú päťku mojích najlepších zážitkov" šepol jej do uška. Ona ho na odpoveď pobozkala a znovu si ľahla na chlapcovu hruď. O chvíľku mladík už spal. Dievča si ho posledný krát obzrelo, pobozkalo na pery a hruď, pozbieralo si svoje veci a odišlo späť do svojej spoločenskej miestnosti.
Ľahla si na postel a premýšľala. Zajtra opúšťa toto miesto. Zajtra opúšťa Rokfort, ktorý jej bol posledných sedem rokov domovom. Bude jej to tu chýbať, ale život ide ďalej. Určite ju čakajú ďalšie dobrodružstvá, problémy, či radosti. Pomôže v boji proti Voldemortovi a ak prežije, založí si svoju rodinu. To bol jej sen- žiť v pokoji medzi luďmi, ktorých miluje.
"Nie nemiluješ. Zajtra si z tohto nič nebudeš pamätať. Jediné, čo budeš cítiť, bude strašná opica" smutne sa usmialo dievča.
"Na túto noc nikdy nezabudnem. Patrí medzi prvú päťku mojích najlepších zážitkov" šepol jej do uška. Ona ho na odpoveď pobozkala a znovu si ľahla na chlapcovu hruď. O chvíľku mladík už spal. Dievča si ho posledný krát obzrelo, pobozkalo na pery a hruď, pozbieralo si svoje veci a odišlo späť do svojej spoločenskej miestnosti.
Ľahla si na postel a premýšľala. Zajtra opúšťa toto miesto. Zajtra opúšťa Rokfort, ktorý jej bol posledných sedem rokov domovom. Bude jej to tu chýbať, ale život ide ďalej. Určite ju čakajú ďalšie dobrodružstvá, problémy, či radosti. Pomôže v boji proti Voldemortovi a ak prežije, založí si svoju rodinu. To bol jej sen- žiť v pokoji medzi luďmi, ktorých miluje.
Zajímavý prolog, dost netradiční :)