Fu... Po dlhšej dobe som tu s ďalšou kapitolkou. Myslím, že už bude iba posledná kapitolka a epilóg. Tak šup do čítania. A nechajte mi aspoň nejaký ten koment, prosím :-).

V tom sa ozvalo klopanie. ´Kto to môže byť tak neskoro´ premýšľala Hermiona. Otvorila dvere a skoro odpodla z pohľadu, ktorý sa jej naskytol. Totálne opitý Charlie stál v jej dverách a plakal.
8. kapitola
"Čo tu robíš?" spýtala som sa zmätene.
"Ja... Hernm...Herio... Hermiona, musím ti niečo povedať," oznámil mi s námahou.
"Ale ja od teba nechcem nič počuť!" skríkla som na neho a už som sa chystala zavrieť dvere. No Charlie do nich vložil nohu.
"Musím ti to vysvetliť. Prosím. Ona ma oklamala." Naliehal. Absolutne som netušila o čom hovoril, no otvorila som mu dvere a pozvala ho dnu.
"Vieš čo? Vyspi sa tu na gauči a porozprávame sa ráno, keď budeš triezvy."
"Ako myslíš, láska moja." To oslovenie som prešla mlčaním. Hodila som Charlieho na gauč, vyzula mu topánky, pomohla mu z bundy a podala som mu vankúš. Ľahol si naň a v okamihu zaspal. Toľko k našemu rozhovoru. Ešte chvíľku som sledovala jeho kľudný spánok a potom som sa odobrala do ríše snov i ja.
Ráno ma prebudila vôňa opekanej slaniny. Prišla som do kuchyne a uvidela som Charlieho so zásterou okolo pásu, ako behá po kuchyni a niečo kuchtí. Kedysi takto vyzerali všetky naše rána. Charlie bol ranné vtáča a ja jeho presný opak, takže každé ráno som mala hneď po prebudení raňajky hotové. Mnohokrát sa stalo, že mi ich priniesol až do postele aj s čerstvými kvetmi, ktoré chodil kupovať do obchodíku cez cestu. Tak veľmi mi to chýbalo. Zo snenia ma prebralo zvonenie telefónu.
"Prosím?"
"Ahoj Hermiona," ozval sa z telefónu prestrašený hlas pani Weasleyovej. "Nie je u teba náhodou Charlie? Včera večer zmizol aj s vecami, no nebol doma, keď k nemu šiel Bill."
"Náhodou tu je." Odpovedala som no neskoro som si uvedomila, čo si z toho musela vydedukovať.
"Ach, vážne? Je s tebou? Je všetko opäť v poriadku?" Pýtala sa nadšene.
"Nie Molly, len somnou chce o niečom hovoriť, takže už budem končiť. Dovi." Zložila som a otočila sa k nemu. Všimol si môjho pohľadu. Prestal utierať dres, vzal dva taniere so slaninou, vajíčkami a toastmi a jeden položil predo mňa. Podal mi kečup, bez ktorého som voľské oko nezjedla a sadol si oproti mne.
"Takže," začala som, aby som si získala jeho pozornosť. "O čom si to chcel hovoriť?"
"Ako by som začal," povedal si skôr pre seba. "Poviem ti to v skratke. Suzan nás oklamala. To dieťa nie je moje. Naozaj som s ňou nič nemal." Hovoril tak rýchlo, že som ledva rozumela. Chvíľku mi nedochádzal význam jeho slov. Keď mi svitlo, nevedela som, čo povedať. Ako zareagovať. Mám sa smiať, kričať či plakať? Mám mu veriť, alebo nie? Bola som v šoku. Nakoniec som našla svoj hlas.
"Ako... Ako si na to prišiel?" Spýtala som sa to, čo ma najviac zaujímalo.
"Včera som si vypočul nechtiac rozhovor medzi tebou a Zabinim. Bolo mi zo seba zle, keď som videl a počul, ako sa trápiš. A to kvôli mne. Tak som si zobral veci z Brlohu a premiestnil som sa k sebe. Šiel som pozrieť Suzan, či nepotrebuje s niečím pomoc. Keď som bol pri jej dome, začul som ako sa s niekým rozpráva. Bol to Roger, môj kolega. Hádali sa. Roger je totižto skutočným otcom a chcel, aby povedala Suzan pravdu. Sfalšovala nejako výsledky testov otcovstva, takže by to bolo jeho slovo proti písomnému potvrdeniu. Našťastie som počul, ako sa v podstate priznala, že nie je moje." Odmlačal sa. "Ja som ti naozaj nebol nikdy neverný. Dokonca aj keď si sa somnou rozišla, s nikým som nič nemal. Milujem ťa a vždy to tak bude. Prosím, ver mi a vezmi ma späť," prosil.
Celý čas som ho počúvala so zatajeným dychom. Je možné, že ma nikdy nepodviedol? Neviem prečo, ale verila som mu. Každé jedno slovíčko. Polícach mi stekali slzy. Keby niet tej hlupane, boli by sme s Charliem už dávno svoji a čakali by sme príchod našeho maličkého. Uprela som na neho oči plné sĺz a potichu k nemu prehovorila.
"Milovala som ťa už ako malá. Tajne som ťa obdivovala od kedy som ťa poznala. Počas jednej návštevy mojom v piatom ročníku sa niečo zmenilo. Nebol si pre mňa už len mojim tajným hrdinom. Bol si pre mňa mužom, po ktorom som vždy túžila. Všetci si mysleli, že to bude Ron s kým skončím. No ja som chcela vždy iba teba. A myslím, že táto skutočnosť sa nikdy nezmení." Prešla som okolo stola a chytila som jeho tvár do rúk. "Milujem ťa a navždy budem."
Šťastie a úľavu v jeho očiach sa nedalo prehliadnuť. Jemne ma pobozkal a stiahol si ma k sebe do lona. Silno ma objal a skryl si tvár v mojich vlasoch. Takto smme sedeli ešte dobrých desať minút a v tichosti si užívali blízkosť jeden druhého.
"Myslím, že by sme mali niečo napraviť," prehlásil Charlie po nejakej dobe. Vstal, mňa posadil na stoličku a začal si dávať dolu retiazku z krku. Niečo z nej stiahol a kľakol si predo mňa. Ja som na neho iba nechápavo hľadela.
"Hermiona Jean Grangerová, preukážeš mi tú česť a staneš sa mojou ženou?" spýtal sa ma už druhý krát za posledný rok. Oči mi znovu začali slziť, no tento raz to bolo šťastím.
"Áno," vykríkla som a skočila mu okolo krku. Jemne sa so mnou zatočil a potom ma vášnivo pobozkal. Na prst mi navliekol prstienok, ktorý som pre niekoľkými mesiacmi odhodila. Sadli sme si spolu na gauč a v objatí sme presedeli niekoľko hodín. Sem tam sme sa rozprávali, sem tam sme mlčali. Ale po dlhej dobe sme boli opäť spolu a nehodlala som ho len tak pustiť.
8. kapitola
"Čo tu robíš?" spýtala som sa zmätene.
"Ja... Hernm...Herio... Hermiona, musím ti niečo povedať," oznámil mi s námahou.
"Ale ja od teba nechcem nič počuť!" skríkla som na neho a už som sa chystala zavrieť dvere. No Charlie do nich vložil nohu.
"Musím ti to vysvetliť. Prosím. Ona ma oklamala." Naliehal. Absolutne som netušila o čom hovoril, no otvorila som mu dvere a pozvala ho dnu.
"Vieš čo? Vyspi sa tu na gauči a porozprávame sa ráno, keď budeš triezvy."
"Ako myslíš, láska moja." To oslovenie som prešla mlčaním. Hodila som Charlieho na gauč, vyzula mu topánky, pomohla mu z bundy a podala som mu vankúš. Ľahol si naň a v okamihu zaspal. Toľko k našemu rozhovoru. Ešte chvíľku som sledovala jeho kľudný spánok a potom som sa odobrala do ríše snov i ja.
Ráno ma prebudila vôňa opekanej slaniny. Prišla som do kuchyne a uvidela som Charlieho so zásterou okolo pásu, ako behá po kuchyni a niečo kuchtí. Kedysi takto vyzerali všetky naše rána. Charlie bol ranné vtáča a ja jeho presný opak, takže každé ráno som mala hneď po prebudení raňajky hotové. Mnohokrát sa stalo, že mi ich priniesol až do postele aj s čerstvými kvetmi, ktoré chodil kupovať do obchodíku cez cestu. Tak veľmi mi to chýbalo. Zo snenia ma prebralo zvonenie telefónu.
"Prosím?"
"Ahoj Hermiona," ozval sa z telefónu prestrašený hlas pani Weasleyovej. "Nie je u teba náhodou Charlie? Včera večer zmizol aj s vecami, no nebol doma, keď k nemu šiel Bill."
"Náhodou tu je." Odpovedala som no neskoro som si uvedomila, čo si z toho musela vydedukovať.
"Ach, vážne? Je s tebou? Je všetko opäť v poriadku?" Pýtala sa nadšene.
"Nie Molly, len somnou chce o niečom hovoriť, takže už budem končiť. Dovi." Zložila som a otočila sa k nemu. Všimol si môjho pohľadu. Prestal utierať dres, vzal dva taniere so slaninou, vajíčkami a toastmi a jeden položil predo mňa. Podal mi kečup, bez ktorého som voľské oko nezjedla a sadol si oproti mne.
"Takže," začala som, aby som si získala jeho pozornosť. "O čom si to chcel hovoriť?"
"Ako by som začal," povedal si skôr pre seba. "Poviem ti to v skratke. Suzan nás oklamala. To dieťa nie je moje. Naozaj som s ňou nič nemal." Hovoril tak rýchlo, že som ledva rozumela. Chvíľku mi nedochádzal význam jeho slov. Keď mi svitlo, nevedela som, čo povedať. Ako zareagovať. Mám sa smiať, kričať či plakať? Mám mu veriť, alebo nie? Bola som v šoku. Nakoniec som našla svoj hlas.
"Ako... Ako si na to prišiel?" Spýtala som sa to, čo ma najviac zaujímalo.
"Včera som si vypočul nechtiac rozhovor medzi tebou a Zabinim. Bolo mi zo seba zle, keď som videl a počul, ako sa trápiš. A to kvôli mne. Tak som si zobral veci z Brlohu a premiestnil som sa k sebe. Šiel som pozrieť Suzan, či nepotrebuje s niečím pomoc. Keď som bol pri jej dome, začul som ako sa s niekým rozpráva. Bol to Roger, môj kolega. Hádali sa. Roger je totižto skutočným otcom a chcel, aby povedala Suzan pravdu. Sfalšovala nejako výsledky testov otcovstva, takže by to bolo jeho slovo proti písomnému potvrdeniu. Našťastie som počul, ako sa v podstate priznala, že nie je moje." Odmlačal sa. "Ja som ti naozaj nebol nikdy neverný. Dokonca aj keď si sa somnou rozišla, s nikým som nič nemal. Milujem ťa a vždy to tak bude. Prosím, ver mi a vezmi ma späť," prosil.
Celý čas som ho počúvala so zatajeným dychom. Je možné, že ma nikdy nepodviedol? Neviem prečo, ale verila som mu. Každé jedno slovíčko. Polícach mi stekali slzy. Keby niet tej hlupane, boli by sme s Charliem už dávno svoji a čakali by sme príchod našeho maličkého. Uprela som na neho oči plné sĺz a potichu k nemu prehovorila.
"Milovala som ťa už ako malá. Tajne som ťa obdivovala od kedy som ťa poznala. Počas jednej návštevy mojom v piatom ročníku sa niečo zmenilo. Nebol si pre mňa už len mojim tajným hrdinom. Bol si pre mňa mužom, po ktorom som vždy túžila. Všetci si mysleli, že to bude Ron s kým skončím. No ja som chcela vždy iba teba. A myslím, že táto skutočnosť sa nikdy nezmení." Prešla som okolo stola a chytila som jeho tvár do rúk. "Milujem ťa a navždy budem."
Šťastie a úľavu v jeho očiach sa nedalo prehliadnuť. Jemne ma pobozkal a stiahol si ma k sebe do lona. Silno ma objal a skryl si tvár v mojich vlasoch. Takto smme sedeli ešte dobrých desať minút a v tichosti si užívali blízkosť jeden druhého.
"Myslím, že by sme mali niečo napraviť," prehlásil Charlie po nejakej dobe. Vstal, mňa posadil na stoličku a začal si dávať dolu retiazku z krku. Niečo z nej stiahol a kľakol si predo mňa. Ja som na neho iba nechápavo hľadela.
"Hermiona Jean Grangerová, preukážeš mi tú česť a staneš sa mojou ženou?" spýtal sa ma už druhý krát za posledný rok. Oči mi znovu začali slziť, no tento raz to bolo šťastím.
"Áno," vykríkla som a skočila mu okolo krku. Jemne sa so mnou zatočil a potom ma vášnivo pobozkal. Na prst mi navliekol prstienok, ktorý som pre niekoľkými mesiacmi odhodila. Sadli sme si spolu na gauč a v objatí sme presedeli niekoľko hodín. Sem tam sme sa rozprávali, sem tam sme mlčali. Ale po dlhej dobe sme boli opäť spolu a nehodlala som ho len tak pustiť.